Každý pracovník chcel, aby sa závod vzchopil a začal produkovať zisk. Verili do poslednej chvíle, že závod sa nejakým spôsobom dokáže zachovať.

Vtedy sa vyskytol ešte problém aj s tým, že sa tieto informácie  prehadzovali cez elektronickú poštu na sociálnu poisťovňu a strašne veľa ľudí  chodilo na personálne s tým, že sociálna poisťovňa ich nemá zaevidovaných, že ukončili prácu v Colmete alebo Farmete.. Takže to bola chyba sociálnej poisťovne, nie firmy. Jedným slovom sa to dá nazvať- totálny chaos.

 

  

Vo firme už bolo vedenie Měď Povrly Slovakia. Lis vtedy robil tri zmeny, aj nočnú. Robilo sa hlavne pre Poliakov, Maďarov, ale aj do USA. Niečo sa vyrábalo aj do Čiech. Najviac výrobkov však brali Poliaci. Kvalita výrobkov, nato aké tam boli technológie a stroje bola výborná. Technológie boli síce dobré, ale čo sa týka strojov, to už bolo horšie. Boli strašne staré.  Kvalita výrobkov bola však uspokojivá. Keď už aj nejaká reklamácia prišla, tak len z toho dôvodu, že niekto špekuloval, čo sa týka ceny. Všade sa predsa  stáva, že sú reklamácie, nikto nerobí všetko tip top. Maďari aj Poliaci prišli na to, že závod vyrábal najkvalitnejšie výrobky a dokonca aj najlacnejšie. Tie štáty mali záujem, aby lisovňa bežala. Pomaličky výroba ale začala klesať dole. Keď firmu vlastnili ľudia z Měď Povrly, zákazky boli. Bolo veľmi veľa zákaziek. Niekedy sa vyrábať ani nestíhalo. Pracovníci sa prijímali na dohodu, prijímali sa brigádnici. Potom nastalo také hluché obdobie. Vzápätí sa výroba opäť rozbehla. Nakoniec sa však zamestnanci dozvedeli, že sa firma predáva ďalej a ďalej čo firmu zničilo.

 

 

Joomla templates by a4joomla