Ľudia čo boli v odboroch, ktorí pracovali v dielňach povedali  pánovi Šujakovi predsedovi odborov v strojárňach ,aký je problém. Pán Šujak sa o to začínal zaujímať. Zistil, že nechodia výplaty. Pokiaľ chodili výplaty, ľudia boli spokojní. Moc sa nenarobili, ale zaplatené dostali. Keď však nastali problémy s výplatami bol problém. Bez peňazí sa predsa žiť nedá. A keď už nešla elektrika, voda a kúrenie zvolal zamestnancov, aby odsúhlasili, že sa do toho zamotá Machiňa, šéf odborov. Odbory rokovali dlhšiu dobu s vedením, že za takých podmienok sa v závode  nedá existovať. Neustále tvrdili vedeniu, že takýmto spôsobom sa to nezlepší. Odbory si už mysleli, že firma pôjde do konkurzu a aspoň z garančného fondu sa vyplatí časť výplat. A tak sa aj stalo. Firma nakoniec skončila v konkurze. Vedenie v tú dobu stále ešte  sľubovalo peniaze a ľudia stále dúfali. Ale márne. V  januári dokonca závod prešiel auditom. Vtedy už sa nerobilo. Ľudia si pobrali dovolenky, ktoré im ešte zostali, takže v závode nikto nebol. Samozrejme, že v audite sa našli drobné chyby, ale firma ako taká auditom prešla. Nakoniec vznikla myšlienka, že sa zvolajú média a bude štrajk. A tak sa aj stalo. Ľudia to odsúhlasili, nemali na čo čakať.

Joomla templates by a4joomla