Štrajku sa zúčastnili skoro všetci zamestnanci firmy. Pán Machiňa, ako šéf odborov išiel s pánom Šujakom za  riaditeľom Gašparom. Dlho sa rozprávali o tom, ako chce vedenie situáciu riešiť. Bolo očividné, že je situácia zlá. Vedenie sa to ani nesnažilo zakryť. Generálny riaditeľ však stále tvrdil, že peniaze budú a vyriešia sa všetky problémy.

 

Keď sa po štrajku nesplnilo to, čo vedenie sľúbilo, ľudia začali dávať výpovede. Zamestnanci hromadne riešili situáciu tak, že si museli dať výpoveď ak chceli 3-mesačné odstupné. Pretože firma išla do likvidácie a tým pádom, by nedostali vôbec nič, takže si radšej podávali výpovede. Mali nárok na 3 mesačnú mzdu za to, že zamestnávateľ nesplnil do 29 dní od termínu mzdy  lehotu mzdy. Tam už išlo o to, že buď to bude 3-mesačná náhrada alebo 6-mesačná. Ale vedenie povedalo, že tú 6 mesačnú proste nedostanú.  Mzdy sa potom riešili cez garančný fond.

 

Z garančného fondu zamestnanec dostane najviac 5000€. Súd teda uznal, že pohľadávky majú byť  zamestnancom firmy vyplatené. Bol zraz veriteľov, kde ľuďom buď uznali alebo neuznali pohľadávku. Zamestnanci chodili po rade a buď im bola pohľadávka  alebo ak sa im vyskytovala v žiadosti nejaká administratívna chyba, pohľadávka im nebola uznaná. Žiadosti museli byť vyplnené 100% bez chyby. Pokiaľ  je však Colmet nepredaný, nie sú peniaze na vyplatenie veriteľom. Takto ľudia dostali aspoň nejaké peniaze z Úradu práce, keď boli zamestnancami firmy, nedostali ani korunu.

 

Colmet už neprodukoval zisk dlhšie obdobie. Vedenie tam síce chcelo pritiahnuť nových ľudí, nové zákazky, ale to už vlastne nebolo z čoho. Nemal nijaké príjmy a žiadneho finančníka nelákalo kúpiť si takú firmu. „Košičania to spravili preto, lebo ju vlastne vytunelovali. Posledné peniaze, ktoré tam boli vytiahli do KE a nechali to padnúť. Tvárili sa, že bude niečo ale nie,“ aj taký sú bývalí zamestnanci.

 

 

Joomla templates by a4joomla