Tyč alebo drôt, ktorá vyjde z lisu je len polotovar a musí sa ďalej upravovať. Doprava v rámci lisovne bola zabezpečovaná vozidlami na elektriku. Na každom drôte rozlišujeme tkzv. fazetku. To je to, čo odlišuje od seba jednotlivé drôty. Električka má inú fazetku, trolejbus inú, vlak inú. V prvej etape výroby drôtu sa z plného priemeru, ktorý vyšiel z lisu drôt roztiahol na predpísaný rozmer. V druhej etape sa drôt zavedie do nejakého prievlaku a drôt sa silami natiahne. Toto nerobí v súčasnosti v strednej EU nikto. V dnešnej dobe stroj, na ktorom sa tento proces odohrával už patrí medzi archaické stroje.

           

Úprava rúriek prebiehala podobne. Rúrky sa zavesili na začiatok veľkého koša a rôznymi ťahaniami cez rôzne prievlaky vznikali veľmi jemné rúrky. Rúrka musí prejsť nespočetne veľa krát nejakým prievlakom, aby sa natiahla na určitý priemer. Musí sa taktiež zvesiť a prejsť cez žíhacie pece, pretože medza pevnosti toho materiálu je taká, že keby sa už ďalej ťahal, tak sa  trhá. Aby sa materiál nedeformoval, musí sa nahriať, následne ochladiť, aby stratil tvrdosť a znova sa môže ťahať. Pomaličky môžeme povedať, že materiál bol spracovaný, teda vyrobený.

 

Materiál mal tendenciu nasávať kyslík. Najhoršia vec, ktorá sa môže stať je, keď produkt nasaje kyslík a vodík zo vzduchu. Vzniká tak vodíková choroba. Aby k tomu nedochádzalo, boli stavané pece s ochranou atmosféru. Tá ochranná atmosféra bol inertný plyn a v tom prípade materiál nemal čo nasať, pretože sa nezlučoval s inertným plynom. Preto celý proces žíhania prebiehal v ochrannej atmosfére. Ak by sa to nerobilo, bolo by pod mikroskopom jasne vidieť, že materiál mal vodíkovú nemoc a to by potom bola, samozrejme, chyba závodu. Zákazník, ktorý by si takýto tovar kúpil, zobral ju potom do výroby, hneď by mu to pri opracovávaní prasklo.

 

Na konci linky boli vždy rovnačky. Jednotlivé rúrky sa pri spracovaní pracovníci snažia vždy vytiahnuť na nejaký rozmer. Polotovar sa však nikdy nepodarí vytiahnuť úplne rovný a  deformácia toho materiálu ako takého nie je rovnomerná. Preto boli na konci linky vždy takéto rovnačky. Rovnačky sa skladali z valcov, ktoré boli všelijako poskladané a držali jeden smer a vždy materiál vyrovnali. Občas sa stalo, že ani keď vyšiel polotovar z rovnačky, nebol úplne rovný. Vtedy zobral zamestnanec do ruky kladivo a presne vedel kde tú tyč klepnúť a vyrovnať ju.

 

 Špecialita v závode bola taká, že v lisovni sú síce žeriavy, ale tie zabezpečujú dopravu materiálu len jedným smerom, v jednom poli. Druhým smerom musela byť doprava zabezpečená inak. Väčšinou sa materiál naložil na elektrický vozík, ale veľakrát sa stalo, že sa tlačil veľký vozík plný materiálu. Po posledných operáciach prišli výrobky do OTK. Zamestnanci tu museli každú jednu rúru, tyč prekontrolovať. Samozrejme, väčšinou kašlali na to, prekontrolovali to len určitou štatistickou metódou- náhodne vybrali z dávky pár rúriek, prekontrolovali, a ak boli nepoškodené, dali štumpel, že je celá dávka v poriadku. Ďalej sa výrobky poslali na expedíciu, a čím viac sa šetrilo na technológii, tým viac reklamácii sa sem vrátilo. Čo sa ušetrilo na technológiach, to sa zaplatilo zase v reklamáciach. Stále sa nachádzajú v priestoroch lisovne ešte neskontrolované veci.

 

V ľavej časti lisovne bola centrálna údržba strojov. Stroje boli staré, vždy bol nejaký stroj v poruche. Údržbári dostali každý deň za úlohu čosi poopravovať. Niekedy to dokonca ani nestihli opravovať, toľko sa stroje kazili. Zrušenie jednotlivých údržbárskych parcovísk po jednotlivých halách objektoch a ich centralizovanie na jednu údržbu miesto odkiaľ sa chodilo na poruchu zapríčinilo nekvalitné opravy a neschopnosť odstraňovať všetky poruchy po celom objekte Farmetu operatívne, rýchlo a kvalitne.

 

V expedičnom sklade sa zabalil a expedoval. Bol tu zamestnaný dohliadaci personál, ktorý dohliadal na to, aby boli v poriadku faktúry, dodacie listy, aby bolo správne plánovanie a riadenie.

 

 

Joomla templates by a4joomla